Takin' Over the Asylum

Takin' Over the Asylum (Takin' Over the Asylum) — 1. série
Chceš seriál do oblíbených? Tak se přihlas!
Facebook Twitter
Avatar uživatele
Tesa.

31. července 2017

100 % lidí si myslí, že se jedná o kvalitní názor
0 % lidí s názorem souhlasí
Vyjádřil se 1 člověk

Looney Tunes Show

Veľmi oceňujem seriály a filmy, ktoré zachytávajú citlivé témy s nadhľadom, no napriek tomu ich neironizujú nedôstojným spôsobom. Malo to naozaj správny balans humoru a vážnosti.

Začalo to vykreslením Eddieho života - podomový predavač okien, ktorý si privyrába ako DJ v nemocnici a neskôr na psychiatrickej liečebni. Človek, ktorý vo svojom živote dúfal v niečo viac, ale akosi si nikdy skutočne neveril a časom stratil veľké nádeje.
Pri náhľade do jeho práce predavača okien - na jeho šéfa a kolegov - si človek neraz povie, že to je ten skutočný ústav plný šialencov...

Okrem Eddieho vidíme v každej časti priblížený prípad niektorého z pacientov. Každý jeden z príbehov je vykreslený s citom. Nazeráme do svetov, ktoré sú väčšine ľuďom úplne vzdialené a nemajú pre ne pochopenie.
Eddie a jeho rádio vytvoria pre týchto ľudí v ústave niečo nové, zaujímavé a dajú im nádej a dôvod na radosť.
Vidíme napríklad príbeh maniodepresívneho Campbella, ktorého DJ-ská práca nadchne a neraz je on v pozícii keď podporuje Eddieho.

Scenár úžasný, chémia medzi postavami funguje, herecké výkony bravúrne, hudba presne podľa môjho gusta, pôsobí to skutočne autenticky a človek má z toho ten mix emócií, kedy sa chce smiať aj plakať. A taký je presne život! Z tohoto dôvodu, milujem tento žáner.
Vôbec neľutujem, že som si pozrela minisériu, ktorá bola natočená sluuušných pár rokov dozadu, pretože svojou kvalitou prevyšuje mnohé súčasné seriály.

Avatar uživatele
kareen

3. července 2014

100 % lidí si myslí, že se jedná o kvalitní názor
100 % lidí s názorem souhlasí
Vyjádřil se 1 člověk

Takin' Over the Asylum

Seriál se zpočátku tváří jako průměrný,ale jak jsem se postupně dostávala do děje, kde se mísí zábavnější chvíle s těmi vážnějšími a občas dokonce tragickými, tím víc mě osobní příběhy lidí kolem malé nemocniční rádiové stanice zajímaly a občas také dojímaly. Ať už to byl hlavní hrdina Eddie nespokojený s prací podomního obchodníka oken a toužící po vysněné práci rádiového Dje nebo samotní pacienti psychiatrické léčebny, všichni byli ve svých rolích výborní a velmi uvěřitelní. Mimo jiné také můj oblíbený David Tennant, který už tehdy hrál skvěle hyperaktivního maniodepresivního mladíčka a to jsem si myslela, že víc energický než pozdější Doctor už být ani nemůže, ale tady ho v tomto směru naprosto překonává.