plakát seriálu

Takin' Over the Asylum

(Takin' Over the Asylum)

Názory uživatelů

Looney Tunes Show

Veľmi oceňujem seriály a filmy, ktoré zachytávajú citlivé témy s nadhľadom, no napriek tomu ich neironizujú nedôstojným spôsobom. Malo to naozaj správny balans humoru a vážnosti.

Začalo to vykreslením Eddieho života - podomový predavač okien, ktorý si privyrába ako DJ v nemocnici a neskôr na psychiatrickej liečebni. Človek, ktorý vo svojom živote dúfal v niečo viac, ale akosi si nikdy skutočne neveril a časom stratil veľké nádeje.
Pri náhľade do jeho práce predavača okien - na jeho šéfa a kolegov - si človek neraz povie, že to je ten skutočný ústav plný šialencov...

Okrem Eddieho vidíme v každej časti priblížený prípad niektorého z pacientov. Každý jeden z príbehov je vykreslený s citom. Nazeráme do svetov, ktoré sú väčšine ľuďom úplne vzdialené a nemajú pre ne pochopenie.
Eddie a jeho rádio vytvoria pre týchto ľudí v ústave niečo nové, zaujímavé a dajú im nádej a dôvod na radosť.
Vidíme napríklad príbeh maniodepresívneho Campbella, ktorého DJ-ská práca nadchne a neraz je on v pozícii keď podporuje Eddieho.

Scenár úžasný, chémia medzi postavami funguje, herecké výkony bravúrne, hudba presne podľa môjho gusta, pôsobí to skutočne autenticky a človek má z toho ten mix emócií, kedy sa chce smiať aj plakať. A taký je presne život! Z tohoto dôvodu, milujem tento žáner.
Vôbec neľutujem, že som si pozrela minisériu, ktorá bola natočená sluuušných pár rokov dozadu, pretože svojou kvalitou prevyšuje mnohé súčasné seriály.

90 %
100 % lidí si myslí, že se jedná o kvalitní názor
0 % lidí s názorem souhlasí
Vyjádřil se 1 člověk

Takin' Over the Asylum

Seriál se zpočátku tváří jako průměrný,ale jak jsem se postupně dostávala do děje, kde se mísí zábavnější chvíle s těmi vážnějšími a občas dokonce tragickými, tím víc mě osobní příběhy lidí kolem malé nemocniční rádiové stanice zajímaly a občas také dojímaly. Ať už to byl hlavní hrdina Eddie nespokojený s prací podomního obchodníka oken a toužící po vysněné práci rádiového Dje nebo samotní pacienti psychiatrické léčebny, všichni byli ve svých rolích výborní a velmi uvěřitelní. Mimo jiné také můj oblíbený David Tennant, který už tehdy hrál skvěle hyperaktivního maniodepresivního mladíčka a to jsem si myslela, že víc energický než pozdější Doctor už být ani nemůže, ale tady ho v tomto směru naprosto překonává.

90 %
100 % lidí si myslí, že se jedná o kvalitní názor
100 % lidí s názorem souhlasí
Vyjádřil se 1 člověk