Kahlan
| Jméno | — | |
| Věk | 33 let | |
| Bydliště | — | |
| — | ||
| — | ||
| — | ||
| Poznámka | — |
Sex. Power. Murder. Amen.
Historické seriály sú mojou slabosťou. História nám toho ponúka ako námetov mnoho. Či už pôjde o nejakú významnú postavu či dôležitú udalosť, vždy sa z toho dá pekne krásne vyťažiť zaujímavý námet. Je ale jasné, že občas bude potrebné nejaké to menšie upravovanie ale aj tak si takéto seriály dokážu zachovať svoju autenticitu a atmosféru a patriť medzi tie kvalitné vecičky.
Tentoraz sa v centre diania ocitla rodina neslávne slávnych Borgiovcov. Boli označovaní aj ako prvá kriminálnu rodina v Taliansku. Ale boli ňou naozaj? Pravda to môže byť, ale aj nemusí. Dá sa povedať, že ide o pravé historické dráma so všetkým čo k nemu patrí. Dej je jednoduchý. Sledujeme príbeh jednej rodiny, ktorá sa snaží udržať si stoj čo stoj svoje miesto. Borgiovci sa na nič nehrajú a idú si tvrdo za svojim, aj cez mŕtvoly. Na dosiahnutie svojich cieľov sa neboja použiť akékoľvek prostriedky. Jed, vraždy, intrigy, zrady, podplácanie.... nič im nie je cudzie. Strany menia tak ako im to vyhovuje, sú posadnutí mocou a preto aby si ju udržali urobia všetko. A práve na tomto všetkom seriál stavia. A že mu to ide viac než na výbornú. Borgiovci sú plní zrád, túžby po moci, intríg či násilia. Ide predovšetkým skôr o boji z vnútra (z ich rodinného kruhu). Útočí sa vždy len od chrbta. Borgiovci aj keď možno trochu skreslene odzrkadľujú atmosféru tej doby tak ako to bolo.
Medzi ďalšie plusy seriálu okrem kvalitného scenára patria aj dokonalá hudba (z ktorej občas pôjdu zimomriavky), famózna výprava, nádherné kostýmy či skvelá atmosféra. Jediná škoda je toho konca. Áno ono je to svojím spôsobom uzavreté, len túto milú rodinku sme museli opustiť práve keď bola na svojom vrchole a ďalšia časť ich príbehu sa ešte len mala odohrať (vďaka za google).
K veľkým plusom seriálu patria aj samotné postavy. Každá jedna z postáv je rovnako dôležitá. Herecké obsadenie lepšie ani nemohlo byť. Jeremy Irons ako pápež a hlava rodiny je proste dokonalý. Skvelo mu sekundujú aj jeho deti a teda Francois Arnaud (o tom ešte budeme počuť) či Holliday Grainger. Postavy nie sú umelé a ich správanie nie je neprirodzené alebo silené. Ich šťastie a lásku, bolesť a beznádej, nádej a sklamanie....budete prežívať s nimi. Každá z postáv si prechádzala niečím čo ju postupne pretrváralo, menilo, posilňovalo. Napríklad taká Lucrezia sa z mladého, naivného dievčatka stala silnou a sebavedomou ženou, ktorá chcela byť milovaná a nie len byť nástrojom v otcových rukách.
The Borgias je určite kvalitným seriálom, ktorý stojí za zhliadnutie. A to kvôli mnoho veciam- atmosféra, scenár, postavy....proste všetko. Jediné čo vás zamrzí bude ten koniec, ktorý prišiel práve v okamihu keď bol seriál na vrchole a mal toho ešte toľko ponúknuť. Ale keď už nám príbeh rodiny Borgiovcom nedopovie on, tak sú tu ujo google a knihy.
75 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 4 lidé
A new mystery is born
Sci-fi je veľmi vďačným žánrom. Daná téma sa dá spracovať na xy spôsobom a vždy prinesie niečo nového čím sa odlíši. Avšak často krát pri tom použije námety, ktoré už niekde boli (aj keď nechtiac) niekedy to vyjde a dá im novú tvár, inokedy zase nie.
Extant má zaujímavú myšlienku a aj jej prevedenie je viac než dobré. Samotné efekty sú na kvalitnej úrovni a atmosféra je tiež veľmi dobrá. V prípade Extantu by malo ísť o niečo medzi drámou, sci-fi s prvkami mysteriózna. Avšak postupne začne (chtiac-nechtiac) prevládať tak ako v mnohých iných seriáloch rodinná linka na úkor ostatného.
Extant je príbehom o Zemi, o rodine, o prežití. Zatiaľ čo v prvej sérii sme sa pozreli aj do vesmíru, v tej druhej sa celý ten boj s „mimozemskou“ rasou sa odohrával na Zemi. V prvej sérii jadro príbehu tvoril boj s niečím neznámym (mimozemským) a dejová linka s ľudskými robotmi bola akoby len podpornou linkou, no v druhej sérii sa práve ona stala nosnou časťou príbehu a tentoraz to boli práve hybridi („mimozemšťania“), ktorí boli vedľajším príbehom. Tak ako sú dejové linky zaujímavé, tak sú aj odlišné. Človek sa až začuduje kde sa v príbehu o mimozemšťanoch nabrali roboti (S1) a kde sa v príbehu o robotoch nabrali mimozemšťania (S2). Kým obe série pôsobia viac-menej samostatne (každá rozpráva iný príbeh), určitými udalosťami na seba nadväzujú. Veci, ktoré boli vypovedané v S2 by bez základu v S1 nemuseli dávať zmysel. Zároveň je tu množstvo menších dejových liniek, ktoré na seba postupne nadväzujú. Žiaľ niektoré z nich zbytočne vyústili do prázdna a zabudlo sa ne (škola...). Obe linky majú niečo do seba a dokážu zaujať aj napriek ich odlišnosti, no možno by bolo lepšie keby bola vybraná len jedna z nich. Za mňa bola asi zaujímavejšia tá prvá a určite by bolo zaujímavé sledovať kam by to ešte mohlo smerovať. Avšak nech sú oba príbehy akokoľvek dobre vymyslené, ani jeden z nich sa nevyhol prílišnému prekombinovaniu kde dochádzalo k zmenám strán ako na bežiacom páse a kde nebola núdza o rôzne zvraty a odhalenia. Obe série sa dajú viac-menej považovať za uzavreté, aj keď tvorcovia si nechali otvorené menšie dvierka pre ďalšie prípadné série.
Extant staval asi najmä na jeho hlavnej hviezde, ktorou bola Halle Berry, ktorá sama o sebe je veľmi dobrá herečka. Jej postava bola celkom sympatická. Teda väčšinu času kým nedošlo až na prehnane hysterické scény, ktorých málo určite nebolo. Na jednej strane bola Molly silnou ženou (matkou), ktorá ochráni svojich blízkych, no na druhej strane pôsobila ako obyčajná hysterka. Veľký palec hore patrí ale najmä tomu malému, ktorý ich všetkých svojim talentom možno aj tak trochu zatienil. Určite nás všetkých ešte prekvapí. Ostatné postavy sú klasickou zmeskou- ambiciózna asistentka, nerd asistent, génius manžel, čudácky detektív... Ale ani jedna z nich nie je nijak zbytočná a má v deji svoju úlohu. Niektoré budete mať radi, a iné zase nie.
Suma sumárum Extant je celkom príjemným sci-fi. Aj keď tak trochu v ňom dominuje rodina. Ale sú tu aj iné vlastnosti ako zaujímavá myšlienka a jej prevedenie, dej či postavy. Odsudzovať dopredu ho netreba, šancu si určite zaslúži.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 3 lidé
Every body is connected
Zdá sa, že produkovanie remakov je v poslednej dobe viac než v obľube. Však zobrať predlohu, ktorá mala niekde úspech (nemusí byť ani tak známa v niektorých krajinách) je jednoduchšie ako vymyslieť si niečo vlastného, originálneho či niečím iného. Ale je s tým spojené určité riziko. Je to hop alebo trop. Nie vždy sa tomu zdarí. Švédsku predlohu nepoznám, takže moc porovnávať nemôžem. Zato však môžem povedať, že americká verzia sa celkom vydarila.
Na začiatku je telo, ktoré chtiac-nechtiac spojí dve krajiny, dve kultúry, dvoch detektívov. Máme tu stret dvoch kultúr, dvoch názorov, dvoch odlišných spôsobov nazerania na prípad. A v najmä v tom spočíva čaro seriálu. V tom a ešte aj krásne ponurej atmosfére, ktorá z toho všetkého ide. Rozdiely medzi americkou a mexickou hranicou sú viac než výrazne a práve na tom seriál stavia. Z toho vyplýva aj mnoho konfliktov medzi postavami. Bridge je kriminálkou . Ale zároveň je aj drámou. Okrem hlavnej dejovej linky v prvej sérii dostávame aj ďalšie vedľajšie, ktoré svojím spôsobom súvisia s celkovým príbehom. Zápletka na konci prvej sérii sa uzavrie ale zároveň plynule prejde do druhej série kde sa vyvinie do dačoho nového. Jednotlivé časti na seba pekne krásne nadväzujú. Príbeh určite nie je jednoduchý. Na začiatku sa tak môže síce zdať, ale postupom času ako sa odkrývajú jednotlivé nadväznosti, časti, kúsky skladačky príbeh naberá na komplexností a dosahuje veľkých rozmerov. Zvrat strieda zvrat za zvratom (komplikovaná to veta). Udalosti a hrdinovia nedostanú ani chvíľu pokoja. Bridge sa nebojí ukázať tak trochu citlivé témy ako je korupcia, kartely, obchod s bielym mäsom a pod. Z toho potom ide tá (vyššie spomínaná) ponurá a temná atmosféra.
Tak ako rozdielne sú hranice dvoch krajín, tak rozdielne sú aj postavy. Každá z nich prináša do príbehu svoj vlastný pohľad a postoj. Postav nie je najmenej, ale každá z nich má dôvod prečo tam je. Herci sú vybraní celkom fajn. O Diane sa nedá povedať, že je zlá herečka. Sonyu zahrala veľmi dobre. Len chyba bude skôr v samotnej postave ako herečke. Jej Sonya je mdlá, nevýrazná, robotická a k tomu po celý čas prehráva najviac ako sa dá. Človek sa ani na chvíľu nezbaví dojmu, že sa z nej snažia tvorcovia urobiť niekoho bez citov, spoločenskej citlivosti. Proste takú čudáčku (doteraz neviem čo jej vlastne malo byť). Horšia než Monk. Ale Monk je s tou jeho čudnosťou aspoň veľké zlatíčko. Sonya má k zlatíčku poriadne ďaleko. No nejako som si na ňu zvykla, aj keď som ju v polovici prípadov púšťala hneď z hlavy. Demián a jeho Marco sú jej pravým opakom. Sympatický hrdinka, ktorý má v sebe množstvo emócii, rozporov (čo je dobré- zlé, správne- nesprávne) a dokáže to predať. Vedľajšie postavy nie sú tiež na zahodenie, najmä taký Daniel. Jeho postava notorického alkoholika a milovníka drog stojí za to.
Suma sumárum Bridge je viac než vydareným seriálom. Určite má čo ponúknuť. Či už to bude pre zaujímavo vystavaný príbeh, ponurá až temná atmosféra alebo samotné postavy, zhliadnuť sa oplatí.
50 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 4 lidé
You can´t choose who loves you
Priznajme si to. Kriminálok je v dnešnej dobe ako maku. A drvivá väčšina z nich si je podobná ako vajce vajcu. Česť výnimkám, ktoré sa dokážu niečím odlíšiť a ktoré sa dokážu z tohto bludného kruhu vymaniť. Stalker to napoly dokázal a napoly nie.
Kým sa väčšinou kriminálky, detektívky a im podobné seriálu sústreďujú najmä na vraždy a podobné prípady, Stalker sa zameriava na ďalšiu, inú stránku zločinu. A tým je stalking. Ten môže mať rôzne podoby a práve tie ukazuje seriál ukazuje. Zameriava sa na zmýšľanie, konanie, popudy tých čo sledujú ale aj na sledovaných. Nemožno povedať, že prípady nie sú originálne či zaujímavé. Skôr naopak, aj keď idú viac-menej podľa zaužívaného vzorca: napadnutie- pátranie po podozrelom- chytenie „podozrelého“- chytenie pravého podozrelého. Spočiatku sa môže zdať, že nejde o nič nového ako o klasickú a obyčajnú kriminálku (čo tak aj možno je), postupom času časť od časti sa seriál aj napriek klišoidnosti zlepšuje a môže sa zaradiť medzi tie lepšie a zaujímavejšie krimi. Tak ako je zvykom pri iných seriáloch aj tu sa stretávame s klasickou skladbou príbehu. Máme tu samostatné epizódne časti, ale aj väčšie dejové linky tiahnuce sa v pozadí (v tomto prípade dve), ktoré sa postupné odhaľujú a časom dostávajú aj väčší priestor. Vrchol seriálu prišiel niekde v 17-18 časti, keď vyvrcholila jedna z hlavných dejových liniek a všetko sa pekne krásne uzavrelo. Tam to asi aj malo skončiť. To čo prišlo nebolo vyslovene zlé, ale skôr už nadbytočné. Nové dejové linky by boli určite zaujímavé, len seriál bol žiaľ zrušený a dve časti na ich vypovedanie nestačia. Ak by ste teda chceli uzavretý koniec.
So stereotypom pokračujeme aj pri postavách. Máme tu hlavnú hrdinku (má tajomstvo), hlavného hrdinu (má tajomstvo), fešnú kolegyňu a kolegu. Aj napriek tomu, že postavy nepredvádzajú žiadne nové charaktery, ktoré by sme už nevideli, aj tak dokážu spolu super fungovať a ich vzájomná súhra je na veľmi dobrej úrovni. O zábavné momenty a dialógy, ktoré uľahčia vážnosť situácie nie je núdza a vďaka súhre postáv nepôsobia ani násilne. Medzi hlavnými hrdinami to od začiatku iskrí (ako inak), ale tak sympaticky iskrí. Nie je to nijak preháňané či nasilu robené.
Suma sumár je Stalker priemernou kriminálkou, ktorá ponúka tak trochu niečo nového, iný pohľad a dokáže zaujať. Potenciálu mala v sebe veľa (stalking, atmosféra), druhá séria by určite nebola na škodu. Za pozretie určite stojí, za mňa ho môžem len odporúčať.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 4 lidé
A new phenomenon begins
Keď sa ohlásilo, že Heroes chystajú návrat, tak sa potešil asi každý. Po rozpačitom konci štvrtej série už naň asi prestal každý čakať. A bolo to tu. Jeden zo seriálov, ktoré mali obrovskú fanúšikovskú základňu aj po jeho konci. Je jasné, že očakávania ne jeho pokračovanie budú veľké. Pôjde o niečo úplne nového či sa dočkáme konečne nejakého uzavretia? Plánov bolo asi mnoho. Potenciálu tiež. No žiaľ to ostalo stáť niekde na pol ceste.
Heroes Reborn mali pre mnohých zodpovedať množstvo otázok, ktoré vystali po konci štvrtej série. Tak ako jeho predchodcovia má podobnú štruktúru dejovej linky. Jeden ústredný príbeh, ktorý sa tiahne celou sériou a k nemu pridaných množstvo malých príbehov, ktoré sú navzájom poprepájané a ako ukáže len čas. Menej je niekedy lepšie ako viac. A to platí aj pri HR. Množstvo malých, zbytočných príbehov a zápletiek. Zápletiek, ktoré pôsobili skôr ako epizódne príbehy než ako súčasť niečoho väčšieho. Zápletky, ktoré zbytočne veci len motali a komplikovali a v konečnom dôsledku pôsobili viac než zbytočne. Je jasné, že tvorcovia mali určitú predstavu a chceli toho vypovedať veľa, no menej je niekedy viac. Stačilo by to trochu preškrtať, niečo povyhadzovať a viola mali by sme tu dokonalý príbeh hodný fenoménu Heroes. Takto sme ostali žiaľ len niekde na polceste. Na druhej strane príbehu sa nedá až toľko krivdiť. Hlavná dejová linka je vymyslená zaujímavo. Svojím spôsobom odpovedá na mnohé otázky, aj keď nie priamo. Spočiatku zmysel moc nemusí dávať, ale postupne ako sa odhaľujú jednotlivé súvislostí dáva čoraz väčší a väčší zmysel. Zo samotného finále mám však rozpačité dojmy a doteraz neviem čo si o ňom mám myslieť. Na jednej strane bolo celkom fajn, hlavná linka sa kvázi uzavrela, postavy dostali viac menej happy-end. To, že niektoré veci neboli až tak úplne zodpovedaná? Čert zober. Len nebyť poslednej scény, ktorá to zase všetko otvorila. Je jasné, že tvorcovia si chceli nechať priestor pre potenciálnu druhú sériu, len tá žiaľ nebude. A tak tu zase máme Heroes s otvoreným koncom. Ktovie možno sa pokračovania zase niekedy raz dočkáme.
Tak ako tu máme množstvo zápletiek, tak tu máme aj veľké množstvo postáv. Niektoré zohrávajú väčšiu rolu, iné zase menšiu. Niektoré sú pre príbeh dôležité, iné zase nie. Rovnako ako pri zápletkách aj tu platí, že postáva je až príliš veľa. Niektoré sa mihnú v seriáli len na okamih či pár minút a potom už ich viacej neuvidíme. Objavili sa aj mnohé známe tváre, čo určite potešilo. Čo sa týka hereckého obsadenia, tak to bolo veľmi príjemné. Možnosť zažiariť dostali známe ale aj neznáme tváre.
Na Heroes Reborn sme čakali asi všetci. Očakávania sme mali veľké. U niektorých sa naplnili, u iných zase nie. HR sa chceli odtrhnúť z tieňa svojich predchodcov, chceli byť niečím iným. U mňa prevládajú skôr rozpačité pocity, chvíľu som z nich nadšená, potom na okamih zase sklamaná a po celý čas balansujem medzi týmito protichodnými pocitmi. Odporúčať odporúčam. Keď už len ako oddychovku. Potom je už len na Vás na ktorú stranu sa prikloníte.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 4 lidé
The girl with dragon tattoo
Dôkazom, že kvalitné série dokážu okrem Američanov a Britov robiť aj samotní Švédi je jedinečná trilógia Millennium. Jeho knižná predloha je unikát sám o sebe. Málokedy sa podarí urobiť dôstojnú a úctivú adaptáciu. Pri Millenniu sa tak našťastie podarilo a tá seriálová/ filmová adaptácia by sa s kľudným svedomím mohla vyrovnať tej knižnej. Aj keď tá bude vždy o stupienok vyššie.
Čo sa týka príbehu, dá sa povedať, že je na veľmi vysokej úrovni. Keďže je Millennium trilógiou je jasné, že bude pozostávať z troch častí (ako inak). Každá z častí dokáže fungovať samostatne a má akoby vlastný príbeh. Zatiaľ čo prvá časť pôsobí najviac samostatne, tak zvyšné dve súvisia spolu viacej ako sa môže zdať. Aj napriek tomuto, sú časti a ich príbehy navzájom poprepájané rôznymi udalosťami, postavami. Môže sa zdať, že prvá časť sa predovšetkým sústreďuje na Mikeala ale postupne do jeho príbehu, do jeho sveta preniká aj samotná Lisbeth. Zvyšné dve časti sa zase predovšetkým sústreďujú na ňu. Ako som už spomenula Millennium tvoria tri hlavné príbehy, ku ktorým je pripojených množstvo ďalších a menších príbehov. Je jasné, že nemožno z knižnej predlohy zobrať všetko a príbeh tak musí byť tak trochu okresaný. Inak tomu nebolo ani tu. Veci, ktoré ubrali neboli síce nejako moc závažné, ale niektoré udalosti a prepojenie by mohli byť neznalcovi kníh trochu jasnejšie. Najviac to bolo badateľné asi pri druhej časti. Síce to trochu zamrzí, no aj tak to neuberie tejto adaptácii na kvalite, ktorú má.
Okrem dokonalého a do detailov premysleného príbehu Millennium disponuje dokonalou atmosférou chladného Švédska. Krása pozerať. A tá hudba? Jednoducho lahoda pre uši. Dej plynie skôr pomalším tempom, no aj tak sa nenazdáte a tie cca 2,5 hodinky čo má každá časť (dvojčasť) uplynú ani sa nenazdáte ako. Nechýbajú zvraty, ktoré budete potrebu spracovať ale aj také tie jednoduchšie. Millennium je kvalitnou kombináciu krimi, drámy a trilleru. Čo však treba podotknúť, že nie je asi práve pre povahy so slabších žalúdkom. Násilia sa nebojí a niektoré scény sú viac než dosť drastické. Ale to patrí k celému príbehu, ktorého určitým ústredným motívom môže byť násilie a to v jeho rôznych podobách.
Iné ako chválospevy na tuto minisériu sa nedajú písať. Inak tomu nie je ani pri postavách. Môže sa síce zdať, že ich je veľa a niektoré sa objavia len na krátko, ale každý z nich hrá svoju rolu a je pre príbeh dôležitý. Niektorí viacej, niektorí zase menej. Hlavná dvojica lepšie vybratá ani nemohla byť. Aké bolo moje prekvapenie keď som zistila, že M. Nyqvist hral mnou tak „obľúbenú“ postavu v Zero Hour. Tu ma o svojom hereckom talente presvedčil a ja som si ho obľúbila hneď od začiatku. Jeho Mikael bol presne taký akého som si ho predstavovala. A Lisbeth? Tá lepšia ani nemohla byť. S kľudným svedomím môžem prehlásiť, že Noomi Rapace je pre mňa jediná a pravá Lisbeth Salander. Duo Rapace+Nyqvist vytvára po celý čas skvelý herecký koncert. Medzi nimi dvoma proste niečo je. Nemyslím práve to niečo fyzické (aj keď aj také tam je), ale skôr niečo na osobnej úrovni. Tí dvaja si aj napriek tomu, že sú odlišný dokázali sadnúť po všetkých stránkach.
Millenium je jednoducho príbehom, ktorý sa stal fenoménom. Je len škoda, že jeho autor nemal šancu sa ho dožiť a vidieť čo za dielo vytvoril. Obe jeho podoby aj tá hraná, aj ta knižná stoja za pozretie a prečítanie. Majú v sebe niečo čím si vás proste získajú. Treba určite skúsiť oboje, neoľutujete.
75 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 4 lidé
Our democracy has been hacked
Na seriál som sa chystala už dlhšiu dobu. Ale až nedávne GG a mesačné voľno po skúškovom ma k tomu nejako dokopali a ja som sa ho rozhodla skúsiť. No a tak nastal ten čas, keď som si ho pustila. Spočiatku som bola mierne šokovaná a otrasená, postupne som si na to všetko však zvykla a tak môžem súhlasiť s názormi mnohým, že ide o jednu z najlepších noviniek minulého roka.
Presne opísať dej a všetko čo sa v seriáli udeje by bolo asi na dlhé lakte. Príbeh sám o sebe nie je nijak zložitý. Všetko sa to od začiatku až do konca točí okolo Elliota a jeho sveta. Sveta, ktorý je na jednej strane reálny a na druhej je zase len jeho fantáziou. Mr. Robot hovorí svojím spôsobom reálny príbeh o reálnom stave dnešného sveta. Svojím spôsobom to tak aj je (neklamme si). Trochu (dosť) je to šmrcnuté konšpiračnou tematikou, ktorá však nenudí ani na chvíľu. A ktorá patrí medzi tie premyslenejšie. Zápletka je vymyslená naozaj dobre. Všetko sa deje z nejakého dôvodu a každý čin má svoje následky. Okrem hlavnej dejovej linky, má divák možnosť aj sledovať mnoho či už menších alebo väčších postranných liniek, pričom každá má svoje odôvodnenie. Mr. Robot je zaujímavou zmeskou trileru, drámou, štipkou akcie a napätia a samozrejme zvratov. Zvratov, z ktorých niektoré sú naozaj zásadné a majú schopnosť danú situáciu úplne zmeniť. Seriál stavia okrem iného aj na samotnom hackerstve, ktoré nie je odbavené na úrovni „pár kliknutí a je to“, ale ide viac menej o jeho reálne zobrazenie. Atmosféra a celkový vizuál seriálu sú skôr na temnejšej a ponúrnejšej stránke, ale to je to orechové čo seriálu sedí a čo z neho robí kvalitku.
Čo seriálu nemožno odoprieť je vynikajúce herecké obsadenie. Rami Malek je pre rolu Elliota ako stvorený. Jeho myšlienkové pochody vás často krát donútia premýšľať nad tým čo je skutočné a čo je len výmysel. Jeho správanie a celkový spôsob jeho života nemusí niektorým ľuďom však sadnúť. Rovnako skvelo mu sekundujú však aj ostatné postavy. Síce sa seriál točí predovšetkým okolo Elliota, tak nik nie je obratý o svoj priestor a dostáva rovnakú šancu na vyjadrenie.
Mr. Robot je rozhodne kvalitným seriálom. A to vďaka svojmu príbehu, postavám, atmosfére či vizuálu. Určite však nie je seriálom pre každého. Čo jedných zaujme, druhých naopak nemusí. Netreba ho ale dopredu odsudzovať ale treba mu dať šancu aspoň pár častí, nech má šancu. Za mňa palec hore a už teraz sa teším na novú sériu.
43 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 7 lidí
The hero returns. Everything will change.
A máme to tu zas a znova. BBC to zase dokázala. Ako inak. A na televízne obrazovky priniesla veľmi vydarené adaptáciu známeho knižného diela. BBC vie ako potešiť svojho diváka a presne vie ako má vyzerať správne historické dráma.
Poldark vás na začiatku chytí a do konca nepustí. Či už to bude vďaka samotnému príbehu, krásnemu a divokému prostrediu, dokonalej atmosfére či dokonca kvôli hlavnému hrdinovi. Každá jedna časť, každý jeden kúsok seriálu vás chytí za srdce. Poldark realisticky zobrazuje atmosféru a dianie tej doby. Ukazuje to bez akýchkoľvek príkras, tak ako to bolo. Poldark je príbehom lásky a nenávisti, bohatstva a biedy, nádeje a sklamania, šťastia a bolesti. To všetko sa odohráva na pozadí krásneho, divokého a nespútaného prostredia anglického Cornwallu 18st. a že sa je na čo pozerať. To všetko je doprevádzané hudbou, ktorá dokonale dokresľuje celé to dianie a vyzdvihuje ten, ktorý okamih. Skôr ako na prehnaných a dlhých dialógoch seriál stavia na opaku. Na skromných, jednoduchých a krátkych dialógoch. Čo treba povedať je vyjadrené a skôr ako slovami je to vyjadrované najmä činmi postáv. Príbeh plynie pomaly, nenásilne, jednoducho. Jednotlivé časti vám aj napriek tomu ubehnú rýchlo. Ani sa nenazdáte a bude koniec. A vy si budete priať nech je tu už nová séria a vy sa nanovo môžete ponoriť do tohto príbehu.
Rovnako dokonalé ako príbeh sú aj samotné postavy. Tak reálne a tak ľudské. Veríte im všetko. Ich šťastie ale aj ich smútok či bolesť. Herecké obsadenie lepšie ani nemohlo byť. Medzi Aidenom a Eleanor je nádherná chémia. Presne stvárnili priateľstvo, postupné a pomalé zbližovanie, ktoré prerástlo až do osudovej lásky. Na postavách vidieť ten vývoj postáv, postupnú zmenu ich charakterov.
Poldark je „povinnosť“ pre romantické duše, fanúšikov britskej tvorby a BBC. Poldark je tou pravou historickou drámou po všetkých stránkach. Je dokonalou ukážkou ako sa to má robiť a ako sa má rozprávať romantický príbeh. Kto váha, nech prestane, určite neoľutuje.
90 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 10 lidí
Those who´ve been made can be unmade
To, že si Briti svojich dejín vážia svedčí nespočetne množstvo seriálov či minisérii z rôznych období, o rôznych postavách či rôznych udalostí. Samozrejme vždy ide len o vynikajúce a skvelé diela. Inak tomu nebolo ani v prípade Wolf Hall. Však keď sa toho k tomu chytila BBC, nemohlo tomu byť ani inak. Historické drámy jej jednoznačne idú.
Wolf Hall sa asi u mnohých nevyhne porovnávaniu s Tudorovcami. Obidve diela sú zasadené do toho istého obdobia a do tých istých udalostí. Zatiaľ čo v Tudorovcoch sme ich mohli vidieť z pohľadu hlavného aktéra toho obdobia a to z pohľadu Henricha VIII, Wolf Hall rozpráva tie isté udalosti ale z iného uhľu pohľadu. V strede záujmu rozprávania príbehu sa tak ocitá samotný Tomas Cromwell, ktorý svojím pričinením tiež prispel do celkového diania tej doby. Znalci britských dejín, to budú mať o niečo ľahšie a rýchlejšie sa vyznajú vo všetkých tých postavách (ktorý nie je málo) a v jednotlivých udalostiach. WH stavia predovšetkým na komornej atmosfére, dialógoch a rade scén, ktoré sa zaobídu aj bez slov. K vypovedaniu príbehu nepotrebuje žiadnu veľkú výpravu, vystačí si aj s malom a dosiahne rovnaký efekt. WF plynie skôr pomalším tempom, nevsádza na nijakú prehnanú akciu. No aj tak toto pomalé, takmer intímne rozprávanie tomu sedí a byť to inak, tak už to nemá to svoje čaro. Okrem atmosféry či rozprávania čaro príbehu tvoria aj hudba či kostnými. Z toho všetkého dýcha tá správna atmosféra danej doby, až sa zatúžite na chvíľu sa ocitnúť medzi nimi.
Rovnako vynikajúci boli aj samotný herci. Každý z nich je rovnako skvelý a len ťažko by sa vyberal z nich ten najlepší. Každý z nich vdýchol svojej postave život. Mark Ryllance sa asi pre rolu Cromwella narodil. Či už niečo hovoril alebo len mlčky stál z jeho postavy išiel rešpekt. Lepšie ani vybrať nemohli.
Niekomu pomalšie a komornejšie rozprávanie sadnúť nemusí, ale netreba sa toho báť a dať tomu šancu. Tých pár hodín pre jeho sledovaní sa nedá ľutovať. Pre nadšencov histórie či britskej tvorby ako stvorené. Kto ešte váha, tak nech prestane a ide do toho.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 2 lidé
Dying to connect
MTV sa rado púšťa do nových a nových seriálov. Musí sa mu ale priznať, že väčšinou sa mu to aj podarí. Tak tomu bolo aj v prípade Eye Candy. Nepriniesol síce nič nového či prelomového, ale určite neurazil a čo je hlavné tak zaujal. Cieľovou skupinou sú (ako asi aj pri iný seriáloch tejto stanice) najmä mladý ľudia, no seriál má šance zaujať aj iné skupiny.
Námet a dej nie sú nijak zložité. Dej sa predovšetkým točí okolo hlavnej hrdinky, jej života a jej priateľov. EC je skôr niečím medzi trilerom, drámou či krimi. A tieto tri žánre dokáže v sebe celkom slušne zamiešať a vytvoriť tak zaujímavý príbeh. Zápletka je svojím spôsobom aj trochu originálna a neopozeraná. Od začiatku seriál naberá rýchlejšie tempo. Dej postupne plynie, prichádzajú nové zvraty, nové odhalenia. Nad všetkým však netreba príliš rozmýšľať, stačí si to len užívať tak ako to je. Okrem hlavnej dejovej linky sa v seriály objavuje aj viacero menších, vedľajších liniek, ktoré však nie vždy sú tak úplne vysvetlené a dovedené do úspešného konca. Záver seriálu je celkom dobrý. Identita vraha tak trochu na jednu stranu aj prekvapila, na druhú ani nie (pretože tá možnosť sa niekde v polke napadla). Plus sa musí však dať, za spôsob odhalenia a celkovú prepojenosť so všetkým. Čo ale zamrzelo na konci boli posledné minúty, ktoré priniesli niečo nového a nechali to všetko tak trochu otvorené.
Postavy predstavujú zvyčajnú zmesku akú vídame v seriáloch často. Máme tu sympatickú hlavnú hrdinku, jej kamoša a pomocníka, najlepšiu kamošku, sympatického policajta a kto nesmie chýbať? No predsa nejaký ten gay. Zmes charakterov, ktorá nie je ničím nová a nik tak ani nejako moc neprekvapí. Ako inak ide samozrejme o mladých, pekných a štýlových ľudí. Síce postavy predstavujú zaužívané stereotypy, no aj tak dokážu zaujať a pôsobia sympaticky.
V prípade EC nejde o niečo prelomového či mimoriadneho. Je to skôr taký slabší priemer, ktorý dokonale poslúži ako taká jednohubka a odychovka, pri ktorej vypnete a budete len sledovať. U niektorých sa možno stane aj niečím ako guilty pleasure.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 2 lidé