Poslední názory

Dej seriálu sa presúva približne v polovici zo Severnej do Južnej Kórei. Musím priznať, že tá severná časť sa mi páčila viac, bola dejovo zaujímavejšia a dynamickejšia. Kým sa dej presťahoval na juh, vyparila sa z neho šťava. Hyun Bin je vždy zárukou dobrej zábavy, seriál som vďaka nemu zobrala na milosť a hodnotenie sa zdvihlo. S Ye-jin Son si skvele sadli, vytrieskali z príbehu čo sa dalo. Smutne komický pohľad na život v severokórejskej dedine mi silne pripomenul našu socialistickú dobu, takže niektoré reálie, situácie, správanie, rétorika, údernícke heslá, ktoré sa môžu zdať na prvý pohľad prestrelené, si živo vybavujem v pamäti. Seriál mal potenciál, ktorý nebol úplne využitý, napriek tomu ho hodnotím vysoko.

Občas ma nelogické správanie protagonistov a nevyužitý potenciál témy dvíhal zo stoličky. Hodnotenie zachránila Jessi https://www.youtube.com/watch?v=q8NtQKp7Awg s jej chytľavou soundtrackovou skladbou, ktorá mi hrá každý deň už dobrého pol roka, odkedy som zhliadla tento seriál. So-dam Park je veľmi milá a talentovaná herečka, nie je to ten klasický, na prvý pohľad príťažlivý kus ženy, a to ma na nej najviac baví. Užíva si pozornosť troch (vlastne štyroch) rytierov a má pravdu. Tušila som od začiatku, ktorý z nich si získa jej srdce, lebo žiadne prekvapenia sa v celej sérii nekonajú. Beriem to tak, že tvorcovia natočili nízkorozpočtovú inscenáciu a znova raz stavili na sledovanosť založenú na výbere idol-hercov.

Tento seriál mi poskytol hneď niekoľko prekvapení. Prvým je výkon Yoo Je Tae-a, ktorého som vždy spájala so zápornými a vedľajšími úlohami. Tu mi odhalil iný aspekt svojich hereckých zručností. Druhým je mladý herec Woo Do Hwan, ktorého som objavila v seriáli The Great Seducer a hneď ma zaujal. Nemôžem vynechať Jae-yoon Jo-a, bolo vidno, že si svoju úlohu užíva a dokázal, že je schopný herec. Sedia mu nie len záporné a odporné postavy. Slovné vojny medzi protagonistami si musíte zamilovať. Akcia je podložená príjemným vtipkovaním odľahčujúcim ťažkú tému poistných podvodov, pri ktorých nemá ľudský život žiadnu hodnotu. Keďže pri sledovaní seriálov a filmov u mňa zohráva veľkú úlohu zvuk (hlasy protagonistov, hudba, zvuky na pozadí), soundtrackovú skladbu https://www.youtube.com/watch?v=0lbzoqHZX2o som si nemohla nechať ujsť. Okamžite sa zaradila do môjho playlistu. Seriál si po čase určite znova rada pozriem.

Dlho som váhala nad konečným hodnotením. Pri sledovaní mojich top seriálov zabúdam jesť a nespustím oči z obrazovky až do záverečných titulkov. Tu som to tak necítila. Áno, je to príjemná dráma, zaujímavá téma, dobrý výber hercov, ale zakopávala na bežných detailoch. Nechápem, prečo musela Jessica rozprávať a pohybovať sa ako robot. Napriek tomu, že sa Woo Seo Ri (Shin Hye Sun) prebrala z kómy v tele tridsaťročnej ženy s rozumom sedemnásťročnej stredoškoláčky, jej detinský spôsob rozprávania mi prišiel prehnaný, hodil sa skôr pre sedemročné decko. Som zvyknutá, že sa juhokórejské herečky bežne vyjadrujú veľmi afektovane, ale tu ma to vyrušovalo. Neviem si predstaviť, že by mal mať tento seriál pôvodne zamýšľaných štyridsať epizód. Scenár prisúdil protagonistom často nelogické správanie. V živote všetko funguje a koná na báze čo najmenšieho odporu, ale tu si každá postava vyberala čo najdlhšiu okľuku, v duchu: "Tahle zkratka byla o něco delší, ale o to náročnejší".

Adaptácie počítačových hier nevyhľadávam, aj keď som ich už niekoľko zhliadla. Vybrala som si ju kvôli obľúbenej Park Shin-hye a hneď od prvej scény ma pohltila. Bola to moja prvá dráma s Hyun Binom v hlavnej úlohe a nemusím príliš zdôrazňovať, že si ma svojím stvárnením Yoo Jin Woo-a, riaditeľa investičnej spoločnosti pre vývoj videohier, úplne získal. Prelínanie virtuálnej reality (vytvorenej mladým geniálnym tvorcom inovatívnej videohry) s reálnym svetom je vystavané tak dokonale, že sa rozplývajú hranice medzi nimi. Protagonisti vstupujú do hry s nadšením hráčskych štamgastov a nakoniec bojujú o holý život. Keďže každý z nás má tie hranice inde, tento seriál je ukážkou rôznorodého diváckeho vkusu, prístupu, očakávaní a umiestnenia tej tenkej línie skutočnosti a fantázie, ktorá je v nás a nijako ju nedokážeme ovplyvniť vlastnou vôľou. Z hľadiska príbehu, lokácie, kamery, vizuálnych efektov, hereckých výkonov nemám tvorcom čo vytknúť. Myslím, že keby sa dal väčší dôraz na soundtrack, seriál by viac zapôsobil a dostal by lepšie hodnotenia, pretože príbeh sa z veľkej časti odohráva v predstavách diváka a tie sú silno ovplyvnené zvukovým vnemom.

Po niekoľkých nových seriáloch juhokórejskej produkcie som si odskočila k staršej tvorbe. Akoby dnešným seriálom chýbala taká tá poctivá romantika, nefalšované emócie a prirodzené správanie. Som rada, že som siahla práve po tejto dráme, ktorá sa odohráva v prostredí strednej školy. Herečka (a to ju tak nazývam s úprimným obdivom) Kim Sae-ron mala v čase nakrúcania seriálu iba 13-14 rokov, ale strčila by do vrecka väčšinu dospelých kolegýň. Vlastne, celý "stredoškolský" herecký tím si ma stvárnením svojich postáv získal. Verila som im každé slovo aj konanie. Aj s tým najväčším záporákom som dokázala súcitiť, lebo som sa vžila do jeho pocitov a strachov. Puberta je naozaj ťažké obdobie pre decká aj pre ich rodičov, ale nedá sa ju preskočiť. Jediné, čo vytknem tomuto seriálu, a stálo ho to jednu hviezdičku pri hodnotení, že je rozťahaný do nekonečných dvadsiatich dielov. Keby mal "klasických" kórejských šestnásť, bol by dynamickejší a pritom by sa zvýraznila téma celej série.

Asi som od toho seriálu očakávala veľa a tak som listovala epizódani a čakala, kedy sa už konečne začne niečo diať. Správanie hlavnej hrdinky mi väčšinou liezlo na nervy, najradšej by som ju vzala mucholapkou po nose. Prečo scenár robí zo ženských hrdiniek také urevané a nevďačné hlupane je mi úplnou záhadou. Veľmi dobrý motív umelej inteligencie a chytrých okuliarov, ktorých nositeľ ani netuší, že ich používaním pomáha mocným sledovať ľudí v okolí, ostal nevyužitý. Oslovil ma v závere nový predstavený produkt, používanie okuliarov na rozhovor s volanou osobou, ktorá sa vďaka nim objaví pred volajúcim ako hologram. To mohlo vydať na jeden seriál.

Ospravedlňujem sa fanúšikom, ale tento seriál mne osobne nesadol. Zvolená téma je perfektná, casting na jednotku, chémia medzi hlavnými postavami funguje bezvadne, hudba dáva celej atmosfére príjemný podmaz, ale po celý čas som mala pri sledovaní stiahnutý žalúdok. Často som musela niektoré pasáže preskočiť, aby ma neporazilo. Správanie matky Jin Ah bolo pre mňa nestráviteľné, akokoľvek ospravedlnené obavami o dcérinu budúcnosť. Všimla som si už u seriálu One sprin night, že scénaristka Kim Eun každej postave prisúdi charakteristickú vlastnosť a tú vyšpičkuje až do extrémov. Postavy sa tak správajú neprirodzene. Ako a prečo by som jej potom mala uveriť poslednú scénu?

Hyeok Jangovi úloha geniálneho profilovača zločincov sadla ako šitá na mieru. Seo-yeon Jin, ako jeho policajná partnerka Hwang Hwa Young, ma fascinovala. Obyčajne si u nových seriálov počkám, kým sa neodvysielajú všetky časti a potom si ich pozriem v seriálovom maratóne. U tejto drámy som rada, že som sa rozhodla sledovať epizódy tak ako boli odvysielané. Je to nápor na nervy a šestnásť dielov naraz by som ťažko strávila. Zdanlivo samostatné príbehy sa po niekoľkých dieloch začínajú spájať do celku a postupne odhaľujú súvislosti. Kórejci sú vo vymýšľaní a natáčaní surových scén majstri, a ani tu tomu nie je inak. Pochmúrna atmosféra sa tiahne celou sériou a človek sa prichytí, že zabúda dýchať. Tejto atmosfére je prispôsobené aj oblečenie, účesy a mejkap (prirodzený, takmer žiadny) a, samozrejme, výborný soundtrack. Nemám mu čo vytknúť.

U takýchto seriálov ma najviac mrzí, že sa výroba nedotiahla do detailu. Scenár je krkolomne prekombinovaný a zbytočne rozťahaný do dvadsiatich dielov, aby v posledných minútach záverečnej epizódy priniesol divákovi nelogické rozuzlenia. Keby sa retrospektívne neopakovala jedna situácia z rôznych uhlov a namiesto nekonečných vnútorných monológov by sa vysvetlenie nechalo na percepcii a inteligencii diváka, bol by to úplne iný zážitok. Každý by si namiesto vnucovania pohľadu a postojov scenára a réžie zobral zo seriálu to, na čo dosiahne jeho vnímanie. To, čo u mňa rozsvietilo štyri hviezdy, sú herecké výkony, ktoré sú v rámci scenára brilantné a hlavná soundtracková téma, ktorá môže vyzerať banálne, ale v tomto seriáli plnom intríg zafungovala.